FolkloRoviny

#9 Tanečná skupina Bardfa

Marek Sabol, Róbert Sabol a Vladimír Kendra. Traja mladí chalani z Bardejova, ktorí sa zviditeľnili účinkovaním v televíznej show Zem spieva a naďalej prezentujú svoj tanec, ako tanečná skupina Bardfa. Zameriavajú sa predovšetkým na energické a efektné spracovanie mládeneckých tancov z východného Slovenska, no inšpiráciu nachádzajú aj za hranicami regiónu. O tom, čo ich motivuje, inšpiruje a aký štýl interpretácie a tvorby sa páči im, mi priblížil a porozprával Robo Sabol – jeden z pôvodných obyvateľov planéty Bardfa.

#8 Iveta Smileková

Spojila podnikanie, tradovanie výšivkárskeho umenia a lásku k ľudovému odevu do jedného vkusného a umného celku. Je držiteľkou certifikátu „Regionálny produkt Podpoľanie“ na detvianske výšivky krivou ihlou, prevádzkuje predajňu krojov založenú už v roku 1968 jej starou mamou a vedie aj školu vyšívania. Svojimi aktivitami významne prispieva k uchovaniu starodávnych vzorov a ornamentov, ktoré zdobili ľudový odev Detvanov v minulosti. Okrem toho je to láskavý a odvážny človek, ochotný vždy pomôcť, poradiť a popasovať sa aj s veľkými výzvami v práci i v živote.

#7 Detvianska výšivka krivou ihlou

Naša detvianska výšivka je niečo, čo som od svojho detstva považoval za akúsi samozrejmosť, ktorá zdobí Podpoliansky kraj. Ako dieťa vyrastajúce v Detve som ju najviac vnímal počas procesie na Božie telo, kde boli hrdé Detvianky v bohatých vyšívaných kitľiach, naškrobených opľeckách a perlových kápkach zaručene neprehliadnuteľné. Aká je ale minulosť  i budúcnosť tejto výšivky, porozprávali pokračovateľky významnej vyšívačky Veroniky Golianovej, jej vnučka Iveta Smileková a pravnučka Soňa Stančíková. Obe tento jedinečný kumšt šíria, tradujú a udržiavajú pri živote aj naďalej. A veru, dnes už to žiadna samozrejmosť nie je.

#6 Michal Noga

Všeobecne obdivujem muzikantov akéhokoľvek hudobného žánru a i keď to nie je pekná vlastnosť, závidím im. Ja som sa na žiadny hudobný nástroj hrať nenaučil, ale dokázal som aspoň nájsť okno v preplnenom diári vynikajúceho primáša Michala Nogu. A to už je tiež čo povedať. Napriek pomerne obsažnému rozhovoru som tému ani zďaleka nevyčerpal. Ak ťa ale zaujíma, ako Mišo začínal, kto bol jeho muzikantský vzor, ale aj ktoré školy tanca nemal príliš v obľube a kedy sa konečne skamarátil s notami a notovým zápisom, vypočuj si nový diel podcastu.

#5 Katarína Galbičková

Siahodlhé debaty vediem s Katkou už takmer 15 rokov a jednu takú si môžete vypočuť v ďalšej epizóde FolkloRoviny podcastu. Dišputy a úvahy o folklóre, tvorbe, hnutí či vyučovaní tanca sú u nás na dennej báze už od čias spoločného tancovania vo folklórnom súbore a sprevádzajú nás až dodnes. Príbeh Katky Galbičkovej, dnes už profesionálnej tanečnice a mojej pedagogickej a autorskej kolegyne, je skutočne zaujímavý a inšpiratívny. Reč bude o motiváciách, vzoroch a názoroch, ale i o SĽUKu, Lúčnici, VŠMU, Maďaroch i súčasných trendoch vo folklórnom hnutí na Slovensku. Tak nech sa páči, ďalšia Rovina Folklóru.

#4 Molnárova technika

Taneční pedagógovia a vedúci súborov, nastražte uši! Ideme sa chvíľku baviť vážne. 😊

Vieme, že neodmysliteľnou potrebou pre vernú a pôsobivú interpretáciu ľudového tanca je jeho poznanie, prežitie, energia, radosť i náš vzťah k tradičnej ľudovej kultúre. Avšak pri prezentácii tanca na javisku, a teda prioritne pre diváka, nestačí len naše vlastné potešenie zo samotnej činnosti, ale vyžaduje sa aj zvládnutie konkrétnej tanečnej techniky. Molnárova technika je technický tréning, vytvorený tanečníkom na základe myšlienky, že nielen ľudovým tancom treba učiť ľudový tanec. No je to oveľa zložitejší proces, ako sa na prvé čítanie môže zdať. O možnostiach využitia spomínanej Molnárovej techniky v príprave tanečníkov ľudového tanca vo folklórnych súboroch porozpráva profesionálna tanečnica a tanečná pedagogička Katka Galbičková.

#3 Lukáš Jurčo

Lukáš Jurčo patrí k výnimočným ľuďom, ktorí dávajú láske a vzťahu k ľudovej kultúre a tradíciám iný rozmer a význam. Pri každom stretnutí s ním sa cítim, ako keby ľudstvo (aspoň teda to na Podpoľaní) našlo mesiáša folklóru a na chvíľku ho vždy začnem uctievať. Na svedomí to majú najmä všetky tie príbehy z terénnych výskumov, ale i ojedinelý, mne veľmi blízky pohľad na uchovávanie a šírenie tradícii bez zbytočného zromantizovaného pátosu a naivity. V rozhovore s Lukášom sa tiež dozviete aj prečo znenávidel nosenie kroja, ako začal s kožušníctvom a aké skvosty sa skrývajú v pôvodných obydliach v okolitých lazoch a osadách ešte aj v súčasnosti a čím sa jeho kožuchy líšia od ostatných.

Ďakujem kamarát za príjemný čas na Hriňovských lazoch!

#2 Ľudové kožušníctvo na Podpoľaní

Kumšt kožušníckych majstrov na Podpoľaní a v severnom Novohrade nám priblížil kožušník z Hriňovej  Lukáš Jurčo. Na prvý pohľad romantickú atmosféru rozprávania o starodávnom remesle a zabudnutých kušnierskych príbehoch podporujú ruchy prostredia, kde sme podcast nahrávali. Bzučanie všakovakého hmyzu, rinčanie zvoncov či pokus o interakciu pasúcich sa kôz pôsobí pri počúvaní priam idylicky. Lukáš ma  totiž zobral na laz Štoliansko pri Hriňovej, kde spolu s partiou nadšencov vdýchli nový život starej drevenici a kde gazduje Lukášov blízky priateľ a spolupracovník Jožko Kučera. Vraj tam je ticho. A veď je. Ticho čarovné, rovnako ako prastaré remeslo kožušníckych majstrov z okolitých lazov.

#1 FolkloRoviny

Pilotná epizóda nového folklórneho podcastu.